Toto je ukážkový Obchod na testovacie účely. Obchod postupne upravujeme

Príbeh Československej Stokoruny

Československá stokoruna

História tejto bankovky sa začala písať v roku 1953, keď sa do obehu dostali bankovky vyrobené podľa Ruského vzoru, ktoré svojím prevedením nesplňali účel ochrany pred falzifikátmi.

Krátko po uvedení do obehu sa začali objavovať podarené falzifikáty (falošné bankovky). Vďaka narastajúcemu počtu falošných bankoviek sa v roku 1955 vtedajšie ministerstvo financií uznieslo, že pripraví tlač novej emisie bankoviek.

K návrhom umelcov sa vtedy vyjadrovali nielen odborníci, ale často aj stranícky funkcionári, ktorý svojimi pripomienkami celú súťaž, len zdržovali. Celá sútaž sa tak predĺžila, že nakoniec nikdy neprišlo k jej realizácii.

Na miesto toho v roku 1959 ministerstvo financií vypísalo novú súťaž. Z tejto súťaži mali vzísť návrhy bankoviek ktoré v tej dobe predstavovali “SILU A POKROK” pracujucého ľudu, vedy a priemyslu.

Zadanie námetu novej stokoruny preto bolo, aby na lícnej strane figuroval obrázok baníka a družstevníčky, ktorý budujú v oslobodenom štáte socializmus.

Námetom rubovej strany mal byť pohľad na Prahu, alebo niektoré priemyselné mesto. Zvažovala sa aj Ostrava ako symbol ťažkého priemyslu.

Súťaž bola vyhlásená verejná, ale aj anonymná. Mohol sa do nej prihlásiť prakticky ktokoľvek.

Jedným z tých čo to skúsil, bol aj František Heřman, dôstojník generálneho štábu v Táboře.

Pre televíziu Nova uviedla jeho manželka Vlasta, že vtedy mala 32 rokov a manželovi robila prakticky modelku.

Manžel podľa nej kreslil družstevníčku zo stiahnutými vlasmi pod šatkou a snopom obilia v podpazuší. Kto bol jej partnerom na bankovke sa nikdy nedozvieme, lebo jej manžel použil hlavu, ktorú už mal dávnejšie namaľovanú.

V súťaži vtedy bolo celkom 38 návrhov. Porotu však žiaden z nich neuzaujal a preto neudelila ani prvé ani druhé miesto, ani neodporučila žiaden návrh. Rozdala len dve odmeny za tretie miesto.

Návrh č.8 od podplukovníka Františka Heřmana porotu tak isto nezaujal a prisúdila mu len odmenu vo výške 1000 korun.

Nakoniec o osude novej bankovky rozhodovali ľudia pracujúci v továrňach a verejnosť na výstave štátnej banky v roku 1960. Ukázalo sa, že ľudom sa najviac páčil návrh od Frantíška Heřmana.

Na základe toho bola bankovka nesúca pracovný názov Táborita doporučena k tlači.

Po niekoľkých úpravách, tá najdôležitejšia bola zmena z farby hnedej na zelenu išla bankovka 1.februara 1961 do výroby a 1.januára 1962 bola spustená do obehu.

Štátna tlačiareň cenín však nestíhala novú bankovku tlačiť. Preto padlo rozhodnutie nechať stokorunu vyrábať v tlačiarni Goznak v Moskve. Tam sa tlačila v rokoch 1964 až 1965. Od roku 1966 sa začala tlačiť v Československu až do roku 1987, kedy sa vláda rozhodla uviesť na trh novú sadu bankoviek.

Na líci novej stokoruny však figurovala tvár prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda, čo sa mnohým ľudom nepáčilo a zámerne bankovku poškodzovali.

Hned po páde komunizmu bola bankovka s Gottwaldom stiahnutá z obehu a naopak sa predĺžila platnosť starej stokoruny a to až do rozdelenia Československa vo februári 1993.

Bola to najdlhšie platná bankovka v ére Československa. Expert na moderné bankovky v Britskom muzeu Thomas Hockenhull zostavil rebríček najlepších bankoviek sveta a legendárnu Československú stokorunu, zaradil na štvrté miesto.

Item added to cart.
0 items - 0